Moja narodeninová destinácia – MADRID

Tento rok sa mi vďaka "mojej" Henike (kamarátka a kolegyňa) podarilo zavítať do španielskej metropoly – MADRIDU. Tešila som sa  a bola som plná očakávania, čo v tomto meste uvidím a zažijem. Keďže som v Španielsku doposiaľ nikdy nebola v mojej hlave sa vytvárali obrazy, vône a chute len na základe fantázie. Po úspešnom pristáti  sa fantázia začala meniť na realitu. Z letiska sme mali zabezpečený odvoz a o pár desiatok minút sme vystupovali pri parku DEL RETIRO, kde sme mali vybavené ubytovanie v byte, ktorý sa prenajímal študentom. Rapídne sme našim príchodom zvýšili vekový priemer,
ale na druhej strane pohľad na osprchované mladé mužné telá mi robil dobre. Keďže som milovníčka futbalu a dobrého vína, priority boli jasné: vidieť štadión ST. BERNABÉU a vyskúšať španielske špeciality k tomu flamenco a korida. V čase môjho pobytu stúpali teploty na teplomery nad 40°C. Plán bol chodiť peši  a vidieť čo najviac, ale pri týchto teplotách som bola rada, keď sme si cestu krátili metrom (však posúďte sami, cena 1 euro bez obmedzenia prestupov a počtu zastávok, kým nevyleziete na povrch, môžete sa  voziť.)

1. PARK DEL RETIRO

V tak preplnenom meste, akým je Madrid je výborné prevetrať si hlavu v tomto parku. Ponúka možnosti prechádzok, športového i kultúrneho vyžitia. Tento park má rozlohu 118 ha a je tu vysadených 15 – tisíc stromov. Park má krásne upravené záhrady, fontány, promenádu a veľmi elegantnú stavbu zo skla a kovu PALACIO DE CRISTAL. Z pavilónu je výhlad na jazero. Jazero je tu ešte jedno, oveľa väčšie a to pri pamätníku ALFONSA XII (je to polkruhová kolonáda, ktorú zdobí jazdecká socha) Jazero je využívané návštevníkmi  hlavne na člnkovanie.

2. KORIDA

Býčia aréna LAS VENTAS je najväčšia v Španielsku a po aréne v Mexiku je druhou najväčšou na svete. Stavba je postavená na PLAZA DE TOROS a je veľmi charakteristická. Je tehlová a je výbornou ukážkou novomudejárskej architektúry s arabskými oblúkmi a keramickými ozdobami znázorňujúcimi erby všetkých španielskych provincií. Aréna ma priemer 60m a je obklopená radami sedadiel rozdelenými na tribúny, lóže a hornú galériu. Aréna má kapacitu 25-tisíc divákov. Hlavnou postavou býčieho zápasu je prezident, ktorý za pomoci dvoch radcov riadi vývoj zápasu z prezidentskej lóže. Za vynikajúci výkon si toreádor môže vyslúžiť býčie ,,ucho“. Prezident túto udalosť signalizuje mávnutím bielej vreckovky. Ako náhle obecenstvo dôjde k názoru, že toreádor si ucho zaslúži začne kričať a mávať vreckovkami (táto časť ma bavila , aj keď sa táto situácia vyskytla iba raz) ucho sa neudelilo a ja som na diaľku vynadala prezidentovi :)

Ceny vstupeniek sa pohybujú od 1,5 do 200 eur, v závislosti v akej vzdialenosti sa v hľadisku nachádzate, či ste na slnku, alebo nie. Ja som videla dáku 2-ligu, sedadlo v chládku (ináč by som medzi Vami už nebola) rad 21 z 27 radov a cena 15,90 euro. Býči zápas trvá 20 minút. Máte možnosť vzhliadnuť troch toreádorov v šiestich zápasoch. Dve hodinky sledujete márny boj býka s toreádorom. Výsledkom je šesť mŕtvych býkov a nekonečné ovácie, úcta a obdiv k toreádorom. Nie každý je schopní  pozerať sa na toto predstavenie života a smrti, tanca krvi a odvahy.

3. SEGOVIA

Výlet do Segovie sme zaradili hlavne preto, že teploty boli neúprosne vysoké a keďže Segovia leží v nadmorskej výške 1000m nad morom je tu vždy chladnejšie ako v Madride. Segovia je historické mesto vzdialené od Madridu 85 km a výborné dopravné spojenie zaručuje bezproblémový príchod aj odchod. Vybrali sme si vlak a v meste nás privítalo príjemných 28 stupňov. Segovia má neskutočne veľa historických pamiatok a vychýrené kulinárske špeciality v podobe pečeného prasiatka a jahniatka. Koncom I.storočia tu rimania vybudovali akvadukt. Systém žulových blokov bez použitia akejkoľvek malty, je 90 metrov vysoký, dlhý 620 metrov, má 166 oblúkov. Akvadukt privádzal vodu z rieky FRIO a plnil svoju funkciu až do 60-rokov 20-storočia. Nachádza sa tu krásna gotická katedrála položená na najvyššom mieste v meste. Je postavená zo zlatého pieskovca ako väčšina historických stavieb v meste. Hrad ALCAZAR je ako rozprávková pevnosť , stojí na okraji vyvýšeniny, pripomína loď a vďaka svojim vežičkám a hradbám vyzerá ako fantazijný hrad a bol použitý v mnohých filmových rozprávkach. Mesto má úžasnú atmosféru a určite odporúčam jeho návštevu. Páčilo sa mi tu naozaj všetko: obchodíky, kaviarne, námestia, budovy a ľudia.

4. Štadión Realu Madrid – ST.BERNABÉU

Figo, Beckham, Zidane, Ronaldo....,Dubovský to je len zopár mien fenomenálnych futbalistov, ktorí mali tú česť byť hráčmi bieleho baletu. Štadión je krásnym stánkom pre najkrajšiu hru na svete. Má kapacitu 80.000 divákov. Ako náhle  som vystúpala na najvyššie miesta na tribúne naskytol sa mi pohľad, ktorý fanúšikovi rozbúcha srdce a tep vyskočí na najvyššie hodnoty. Veľkolepé...môj detský sen sa splnil a najväčším tromfom je spoločná fotografia s brankárom Ikerom Casillasom. Exkurzia ma ešte zaviedla do šatní, prezidentskej lóže, koridorov, siene slávy a aj na samotné ihrisko. Spomienky ma zaviedli k Peťovi Dubovskému, keď ako chlapec hrával za FK Vinohrady, odtiaľ k belasím a cez Oviedo až k bielym pusinkám.  Česť jeho pamiatke.

5. FLAMENCO

Flamenco je významný hudobno-tanečný žáner. Vo flamencu je dôležitý najmä výraz, precítenie rytmov a presnosť pohybov. Mali sme možnosť zúčastniť sa rôznych ,,atrakcií,, z letákov ponúkaných na ulici, ale nevybrali sme si nič komerčné, zapadli sme do miestneho lokálu, presláveného flamencom. Majiteľ podniku nás srdečne privítal a program venoval nám :) Sám bol krčmárom, spevákom aj hudobníkom. Po úvodnom gitarovom sóle zažiarila tanečnica, ktorá vydala zo seba všetko a náš zážitok gradoval. Lokál bol však príliš tmavý na fotografovanie (ISO 3200 a vyššie) ma presvedčili, že lepší bude očný kontakt, flaštička vína a tapas.

Na záver

v čase môjho výletu sme navštívili botanickú záhradu (tá sklamala moje očakávania), chceli sme navštíviť múseum PRADO, ale odradili nás davy ľudí. Prechádzali sme krásnymi námestiami: PLAZA ESPAŇA, PLAZA MAYOR, PLAZA DE LA VILLA, PLAZA DE ORIENTE, PUERTA DEL SOL a mnoho ďaľších. Videli sme kráľovský palác a jeho záhrady – PALACIO REAL, navštívili sme štvrť CHUECA – ktorá je preslávená ako najživšia štvrť gayov v Európe a preslávený blší trh vo štvrti RASTRO , kde je možné kúpiť absolútne všetko. Koná sa každú nedeľu a jediné, čo mi vadilo boli davy ľudí, ktoré sem prichádzali z celého Madridu. Pekné je aj okolie PRADA a hlavne nočné prechádzky po meste, kde to až do rána žije. Nestihla som ani MUSEO REINA SOFIA – zbierky súčasného umenia. Čo však nebolo tento krát  môže byť nabudúce. Teším sa na ďalší výlet, keď ho uskutočním dám vedieť. Zatiaľ sa majte a zopár fotografií na inšpiráciu.

Galéria fotiek