V dnešnej dobe sa stretávame stále častejšie s pojmom, že žijeme v online svete, miesto v tom, v ktorom sme žili predtým. A hoci nerada, musím uznať, že je to úplná pravda. Stretnem človeka na ulici, v ruke drží mobil – fotí sa, alebo sa hrá nejaké hry, surfuje a chatuje na internete. Prídem do kaviarne na dobrej káve. A všade okolo mňa ľudí s mobilom a zabráni do neho. Podľa mňa je neuveriteľné, kam sme sa ako spoločnosť dostali. Predtým ľudia nemali telefón a predsa tiež žili.
Dokázali sa zabaviť aj inak. Dnes keď stretnete dajme tomu 10 ľudí, tak deväť z nich je zabraných do mobilu a ten jeden možno venuje svoju pozornosť okolitému svetu. Je naozaj zvláštny pocit, kam sa za tak „krátku dobu“ moderné technológie dopracovali a ako si dokázali získať človeka. Takým šialene veľkým spôsobom, že vzniká závislosť. Niektorí sa namiesto venovania svojim deťom venujem hrám na mobile, čo je pre mňa tiež často nepochopiteľnou vecou. Nemusím chápať všetko, ale toto je pre mňa naozaj zvláštne. Za mňa by sme sa ako spoločnosť (nie je to merané k tým, ktorí to nerobia) prebrať a premýšľať. Nesedieť hodiny a hodiny na mobile, počítači a iných vymoženostiach.
Namiesto toho si radšej zájsť niekam von na dobrú kávičku, alebo obed, vypnúť, oddýchnuť si a zrelaxovať. Alebo treba zájsť do kúpeľov, užiť si chvíľku pokoja a odpočívať. Telefón môže byť veľmi dobrý sluha na vyhľadávanie informácií, ale veľmi zlý pán, pokiaľ ide o závislosť. A verte mi, že zo závislosti od mobilu je naozaj ťažké sa dostať, viem o tom ako človek, ktorý si tým prešiel, svoje. A tiež som sa ťažko dostávala zo závislosti od mobilu. Nakoniec som to ale dokázala a mobil používam už prevažne len na prácu alebo raz za čas pozriem nejaký dobrý film.. Hlavné je tej závislosti neprepadnúť a určiť si svoje hranice odtiaľto potiaľ.