Poznáte ju. Mesto s vôňou kávy, dobrej hudby, všadeprítomnej bohatej  histórie a mnohých krásnych zákutí. V každom ročnom období, za každého počasia, vo dne i v noci - taká je Viedeň. Chladné, priam ľadové piatkové ráno nám dáva tušiť, že nasledujúci výlet bude drsný trip, skúšajúci našu odolnosť. Slnkom zaliata petržalská stanica, zopár členov i nečlenov, manželiek i lások. Každopádne vyrážame s nadšením smerom k mestu valčíkov. Náš cieľ: Henri Cartier – Bresson, fotograf, spoluzakladateľ agentúry Magnum. Chceme niečo zažiť a pochopiteľne  aj zachytiť. Dúšok  domáceho na cestu, vlak na prvej koľaji o chvíľu vyráža...

Viedeň  -  druhého februára,  09.30, slnečno,  trinásť stupňov pod bodom mrazu. Záhrady zámku Belveder, inokedy plné, v tomto čase zívajú prázdnotou. Občas prebehne osamelý bežec, niekto si tadiaľto kráti cestu do práce,  tiež rýchlo, veď mrzne až praští. Tak, že sa nám lepia nosné dierky, lámu sa sklá (všetky objektívy našťastie prežili), vybíjajú baterky a dokonca  aj Papi si nasadí čiapku. Skrátka, krutá zima. Ak navyše výsostne milujete leto a 35° C v chládku, tak to s vami riadne trasie. Avšak vášeň počuť uzávierku je silnejšia ako tento marazmus, a tak si líhame, krčíme sa, ale aj pózujeme užívajúc si  prvé svetlo tohto dňa cestou na výstavu.

Henry Certier  Bresston, každému kto má rád ten správny moment, nie je neznámy. Jeho práce som videl mnohokrát, poznám ich z webu, kníh, časopisov, ale vidieť ich naživo sa mi nepošťastilo. Až doteraz. V očarujúcej galérii Kunst Haus Wien postávame, diskutujeme, ale hlavne obdivujeme. To, že položil základy novodobej foto-žurnalistiky, vie takmer každý. I to, že  sa s ním  spája spojenie „decisive moment“, teda rozhodujúci moment, čo je jeden z hlavných pojmov v definíciách žánru streetphoto. Ale že bol aj majstrom kompozície, takej čo je nad všetky poučky a definície, na to prídete až keď vidíte fotografie „naživo“. Vo formáte i rozlíšení zodpovedajúcemu týmto dielam, na kvalitnom  papieri. A v príjemnom nasvietení. Naše nadšenie bolo veľké, vravím úprimne, za všetkých.

Začiatok víkendu nám okrem tohto zážitku sľuboval aj možnosť urobiť aspoň pár dobrých fotografií.  Po obede, vo veselej  talianskej pizzérii,  sme sa vybrali k Štefanskému dómu. Zlatá hodinka a podvečer v uliciach rakúskej metropole, ponúkajú možnosť sa aspoň na chvíľu priblížiť k autorovi dopoludňajšej výstavy.

Večer sa niesol v znamení debát - tém bolo veľa, biliardu, nálada výborná. Bolo to vôbec prvýkrát, čo sme zobrali na fotovýlet budúceho nečlena (partnerov nerátam). Verím, že Borisa (Brk) sme neodstrašili, ale naopak, v najbližších dňoch do Nobafu vstúpi.

Sobota už vôbec nebola vľúdna. No ani  sychravé a šedé ráno, bičujúci vietor a mínus dvanásť na teplomere vás neodradia, ak ste dostatočne nainfikovaný fotografiou. Široký bulvár, staré trhovisko, zastávka či podchod sú v našich zorných poliach, občas aj hľadáčikoch.  Super nálada na čierno-bielu fotografiu. Prechádzka však netrvá viac ako hodinku a pol. Kaviareň a  reštauráciu striedame v pravidelných  intervaloch  s viedenskou zimnou melanchóliou. Viedeň je krásna... to nie je klišé. Ale útulnejšia bude predsa len o pár mesiacov. S touto predstavou do budúcna  sa tešíme na následnú cestu domov. Na  zimu v Bratislave, na to, keď pozrieme čo sme nacvakali. Pre nás to bol úžasný víkend. Expedíciu bez ujmy prežili, fotili a vychutnali si: Radovan Mišík, Daniela Bartošová, Peter Briatka, Oli Lašová, Peter Škodáček, Anit Škodáčková, Petra  Rusnáková, Stanislav Zeman, Boris Cambel a Pavol Obora.

Text: Peter Leto Škodáček

Foto: Peter Škodáček, Radovan Mišík, Petra Rusnáková, Stanislav Zeman, Daniela Bartošová, Peter Briatka, Boris Cambel, Pavol Obora

GALÉRIA FOTOGRAFIÍ: